Kto sú hraničiari? Hraničiari sú muži alebo ženy, ktorý sa starajú o bezpečnosť hraníc a zadržiavajú prípadných nepriateľov. Hraničiari sa musia však svojmu umeniu naučiť. Musia vedieť mnohé, ako sa dobre skryť, ako na seba nepútať pozornosť a podobne. Hraničiari sú v spoločnosti neobľúbený, hovoria im tuláci alebo vandráci. Nie sú veľmi výrečnými a akoby sa stránili spoločnosti. Napriek tomu, čo pre nič netušiacich obyvateľov Eriadoru (hobitov, eriadorských ľudí...) robia, ľudia im nedôverujú a stránia sa ich. HODNOSTI Hraničiarsky Učeň Mladý hraničiar, ktorý prišiel do učenia, veľa toho nevie a obvykle príde sám. Prišiel sa vyučiť hraničiarskemu remeslu. Príde obvykle ozbrojený avšak so zbraňou veľké skúsenosti nemá. Rýchlo pod dozorom svojho majstra napreduje a ten mu dáva neoceniteľné lekcie prežitia na hraniciach, zasväcuje ho do umenia boja a mnohé iné učenosti, ktoré sa mu zídu, avšak niekedy sa stane, že mladý hraničiar to proste vzdá a nie je to výnimka. Títo budúci hraničiari obvykle prichádzajú od Dúnadanov kde sú k podmienkam na hraniciach priúčaný od mala, niektorý však z iných oblastí Stredozeme, niekedy aj z Gondoru, alebo Rohanu, avšak je to výnimka ktorá potvrdzuje pravidlo. Majster Hraničiar Majster, ktorý obvykle zaúča mladých hraničiarov ich umeniu, má dostatočné skúsenosti. Učí budúcich hraničiarov všade, kde sa naskytne príležitosť, na hraniciach, v pevnosti, na cestách a to rôznym spôsobom, od boja, cez rozhovory alebo príbehy. Majstrami sa stávajú buď z vlastnej iniciatívy, že samostatne začnú poučovať a viesť alebo ho vymenuje Kapitán hraničiarov. Samozrejme okrem učenia má svoje povinnosti na hraniciach. Hraničiar Samotár Hraničiar, ktorý sa v krajine pohybuje osamelo, je zbehlý v umení hraničiarov a ide na vlastnú päsť. Chodí po krajoch a zisťuje čo je nové. Chodí tam, kde ho nohy zavedú. Je niečo ako hraničiarsky zved. Samozrejme okrem toho, že putuje, býva na hraniciach, ak ho tam je potrebné. Nachádza sa v odľahlých miestach, putuje ďaleko na sever, ďaleko na juh i na východ, skúma srdcia dobrých i zlých mužov, odhaľuje plány a skutky Temných služobníkov. Hraničiar Vrah Pôsobí úplne ako obyčajný hraničiar na hraniciach s tým rozdielom, že môže prijímať zákazky na vraždy (Nájomný vrah), o svojej profesií obvykle mlčia, avšak dajú sa medzi hraničiarmi rozoznať podľa pár znakov, ich plášte majú skôr farbu súmraku (nie je to pravidlom), bočia od spoločnosti hraničiarov (zdržiavajú sa v menších skupinkách po krajoch) a na opaskoch majú vždy viac ako jeden nôž... Zradca Bývalý hraničiar, ktorý závažne porušil pravidlá spoločenstva, alebo sa spriahol s nepriateľom a vlastne ich zradil a postavil sa na stranu prisluhovačov temného pána. Avšak, je o čosi nebezpečnejší, pretože, vidí do pozadia vecí a môže byť cenným rukojemníkom, poprípade nebezpečným donášačom. Má obmedzenia pohybu a ktokoľvek vyšší ako Učeň má naňho dohliadať a ak by sa vyskytli problémy, môže ho uvrhnúť do temnice... Byť Zradcom sa nevypláca a trest ho spravidla neminie.
Vodca/Kapitán Hraničiarov Je to skôr formálna funkcia, vymenúva majstrov, stará sa o posilnenie rôznych oblastí hraníc a na základe toho prideľuje hraničiarom ich stanoviská na hraniciach. Ale predovšetkým je hraničiarom ako iný. Je jedným z nich, nepovyšuje sa a svoju prácu robí preto, že ju má rád a je jeho život. Býva obvykle Hraničiarom Samotárom a málokedy sa zdržuje na jednom mieste.
ZBRAne
Hraničiar Novic si hneď ako prvé vyberie svoju zbraň, ktorú však si obvykle prinesie so sebou. Ak zbraň nemá, nie je problém zaskočiť si do zbrojnice a požičať si takú zbraň akú potrebuje. Postupne ak dosiahne hodnosť Hraničiara Pokročilého, môže vlastniť zbrane dve. Medzi najčastejšie zbrane sa radia meče a luky. Kaźdý hraničiar je povinný sa o svoju zbraň starať a nosiť ju stále so sebou! lebo ak sa mu do konca štúdia poškodí jeho vinou nemá nárok na novú. Meče Meče sú obvykle jeden a pol ručné avšak, každý hraničiar si môže vybrať takú rukoväť aká mu sedí. Dĺžka ostria meča sa pohybuje okolo metra, meter aj pol, či aj dva. Čepeľ musí byť naostrená oboch strán. Súčasťou výbavy je aj pošva meča, ktorá sa vyrába z trvanlivej kože, hnedej alebo čiernej farby. Meč nikdy nezabodávame do hliny aby sa neotupil. Luky Luk býva druhou najčastejšie používanou zbraňou. Luk je z pevného tisového alebo jaseňového dreva, veľkosti aká hraničiarovi vyhovuje. Obvykle sú však dlhé, s výškou cez meter a so silným napnutím tetivy. Luk treba pravideľne olejovať aby nestratil pružnosť. Súčasťou výbavy je aj tulec z hovädzej kože, ktorý je a má byť naplnený šípmi s olovenými hrotmi. Sekery Obyčajná alebo vojnová sekera, to je jedno, zaručene dobrý nástroj na krvavú robotu. Vojnové sekery sú obvykle ľahšie, avšak ohromujúco účinné, raz za čas je dobré vymeniť rukoväť, ale nejaká extrémna starostlivosť nie je potrebná. Praky, Dýky a iné drobné nože Vrhací prak, dobrá zbraň ak máte po ruke hŕbu kameňov a dobrú mušku. Zásah do čela nijakého škreta nenechá stáť na nohách. Je to však užitočná zbraň, skladná a predsa účinná. Stačí len dobre vedieť triafať a mať dobrý švih v ruke. Dýky, hraničiari sú proste chodiaci arzenál zbraní, ktoré majú so sebou. Dýky a iné menšie zbrane sú užitočné, ak prídete o zbraň, nemusíte zháňať ďalšiu, máte ju hneď po ruke. Lukostrelci majú často okrem luku aj meč, či nejakú inú ostrú zbraň, aby ju mohli využiť v boji, ak šípy z tulca zmiznú.
DOBA Keďže sme ďaleko pradávno v temnom Treťom Veku (To nie je stredovek hoc je tomu podobný), nie je výnimkou aj úplne odlišné správanie ľudí. Iba málokto si môže dovoliť vzdelanie a ten kto ho má je zachránený od nekonečného hrdľačenia na poli či na statku. Môže byť niečím viac. Samozrejme, nie každý sa dostane do hraničiarskej pevnosti aby tam započal svoj výcvik. A to je pre niekoho výhra, pre iného smola. Doba je to krutá a náročná, zimy sú tvrdé a kruté. Nie sú poslednú dobu výnimočné útoky vlkov, škretov, či iných nepriateľských tvorov, tma na Východe hustne a Sauron, ktorý povstal sa opäť preberá k životu. Nič už nie je také ako pred tým a krajina je plná jeho služobníkov či špehov. KOLOBEH ŽIVOTA Každá postava sa musí raz narodiť a umrieť, to je kolobehom života v pominuteľnom svete. Hraničiari sa začínajú učiť vo veku okolo tých 14-15 rokov aby do veku 26 rokov dokončili štúdium a boli pripravený vykonávať svoje povolanie. Hraničiari sa dožívajú okolo 50-70 rokov života avšak môžu umrieť aj omnoho skôr. Nebezpečenstvo pri práci je tu vysoké a úmrtnosť aj pri štúdiu je možná. Smrť v boji, otrava, či pády z koní, sú žiaľbohu tvrdou realitou. Dokonca nie sú ničím výnimočné aj cielené vraždy hraničiarov a podobne. MAPA Červený bod na mape označuje hraničiarske učilište. Hranice sa tiahnú pozdĺž celého západného pohraničia a potom na východe medzi Mordorom a Gondorom. Medzi Rohanom a Gondorom sú formálne hranice strážné jedným alebo dvoma miestnymi strážcami.
PEVNOSŤ HRANIČIAROV
Pevnosť je ukrytá v horách, ktoré stoja osamelo od ostatných. Ráno je krajina pokrytá rozťahanou hmlou, ktorá sa plazí po údoliach. K pevnosti je ťažký prístup, len málokto sa dostane až do cieľa, pretože hory sú plné nástrah a nebezpečia. Skalné chodníčky sú skryté očiam obyčajných pocestných. Terén je nepriehľadný a zložitý, preto sa často krát mladí hraničiari vyberajú na svoju púť pešky. Ten kto sa prebojuje cez útrapy cesty a nehostinných pohorí je odmenený výhľadom na kamennú pevnosť. Je učupená v kotline medzi dvoma prísnymi štítmi. Počasie je tu nepriaznivé, často prší, leje a výnimkou nie sú ani časté búrky. V zime tu naopak, napadajú haldy snehu, ktoré prístup k pevnosti evidnentne zhoršujú. Pevnosť je kamenná a dá sa do nej dostať cez most.Do pevnosti vstúpite dubovými dverami. Tie vám odhalia štvorcové nádvorie. V strede nádvoria sa nachádza studňa s vodou (Jasné, myslíte správne v pevnosti nie sú vodovodné kohútiky a tak si pekne krásne musia hraničiari nanosiť vodu sami ). Kamenné hradby sú vysoké aspoň štyri metre. Zo strážnych veží planú ohne. Ako prvé sa ocitnete na nádvorí a odtiaľ sa potom dostanete dvermi do vnútra citadely, odtiaľ sa ocitnete v chodbe, ktorá vedie na severné nádvorie, ktoré slúži ako cvičisko. Stajne pre kone sa nachádzajú pri západnej veži. Taktiež sa tam nachádza zbrojnica, ktorá je plná mečov, lukov a iných zbraní. Keď sa dostanete k východnej veži, musíte vybehnúť po širokých kamenných schodoch, ktoré vedú do vnútra budovy. Ocitáte sa v hlavnej sále, ktorá je obložená drevom. Odtiaľ zahnete doprava po sviečkami osvetlenej chodbe, tá vás dovedie priamo do spální (vpravo chlapčenská, vľavo dievčenská). Sú to dve veľké miestnosti pre delené drevenou stenou. každá z miestností má krb. Jedna stena patrí drevu, ktoré sa tam suší už od leta (v pevnosti ak sa nekúri je v zime nesmierny chlad a vlhkosť.) Na druhej strane sa nachádzajú postele (drevené rošty na koloch) a pri každej z týchto postelí sa nachádza kahanec s lojovou sviečkou. Druhá miestnosť je vybavená úplne rovnako. Opustíme spálne a vydáte sa chodbou doľava a ocitnete sa na rázcestí. Vpravo sa nachádza rozsiahla knižnica, vľavo je učebňa, rovno sa nachádza spoločná jedáleň. Chodby sú osvetlené sviečkami a sem tam sa nachádza oblok. Keď opustíme severné krídlo, ocitneme sa malom nádvoríčku, na ňom sa nachádza ďalšia studňa a samostatná budova, ktorá slúži ako tréningová miestnosť, keď je náhodou zlé počasie (čo je skoro stále, ale v búrke môžu hraničiari cvičiť tam). Celý komplex je obohnaný hradbami, na ktoré sa dá dostať cez veže a rebríky. Hradby sú široké dva metre a bez problémov tam môžu chodiť dvaja hraničiari vedľa seba.
Eriador
Eriador je zem rozprestierajúca sa medzi Hmlistými horami a Svažinami, kraj je tam neobývaný, hovorí sa mu divočina, je pár hlavných ciest Zelená a Východná cesta. Obe majú významnú funkciu v doprave. Ostatná zem je neobývaná a len málokto chodí po týchto cestách. Málokto pozná chodníčky ktoré vedú cez drsný kraj. Hraničiari sú lovci, lovci nepriateľa. Prenasledujú ho všade, ničia jeho služobníkov a stoja na strane dobra. Bojujú za hranicami ľudských obydlí a keď zavítajú do spoločnosti budia rešpekt a akúsi nedôveru v miestnych občanov, ktorý nepoznajú život za hranicami. Eriador zahrňuje obrovské územie na západ od Hmlistých hôr, ktoré je z východu omývané oceánom Belegaer. Pobrežie je značne členité, okrem Ľadovej zátoky a Lhunskeho zálivu sa tu nachádza mnoho ďalších zálivov. Na sever od Eriadoru leží ľadom pokrytá pustina Forodwaith. Na západe tvorí prirodzenú hranicu medzi zemami Eriadoru a Lindonom pohorie Ered Luin. Od Rhovanionu na východe, oddeľujú Eriador vysoké štíty Hmlistých hôr, plných škretov a iných služobníkov nepriateľa. Povrch Eriadoru je prevažne rovinatý. Okrem Ered Luin a Hmlistých hôr, ktoré tvoria jeho prirodzené hranice, sa na jeho území nachádzajú nepríliš vysoké Súmračné, Větrovské a Mohylové vrchy. Hlavnými riekami a vodnými tokmi Eriadoru sú rieky Brandyvína, Gwanthló a Lhun. Najväčším Eriadorským jazerom je Súmračné jazero, na ktorom brehu stávalo starobylé arnornské mesto Annúmias, kde však nikto nebýva a je spustnuté. Severný Eriador je známy svojim drsným počasím a krajinou pripomínajúcou tundru alebo tajgu. Centrálna časť Eriadoru, v ktorom sa nachádza oblasť Kraj, je však úrodná a vládne tam mierna klíma. Smerom na juh v oblastiach Minhirathu a Enedwaithu prechádza krajina pomaly do stepí. Do konca Tretieho veku sa na Eriadorskom území nezachovalo veľa pôvodných lesov, čo bolo spôsobené prevažne bezohľadnou ťažbou dreva Dúnadanmi, ktorý drevo z Eriadorských území využívali na stavbu svojich lodí. Najzalesnejšími oblasťami Eriadoru ostali tak lesy na svahoch Ered Luin a Starý Hvozd neďaleko Rádovska. Hraničiari sa pohybujú obvykle v kraji zvanom miestnymi Divočina, ktorá sa rozprestiera od úpätí Hmlistých hôr až po Hôrku. Tieto oblasti sú neobývané a nachádzajú sa tam všakovaké podivné tvory. Hraničiari sú však bdelý a udržujú okolie Veľkej Východnej a Zelenej cesty bez nepriateľov. Avšak aj ich ostražitosť má svoje medze a môže sa stať, že po ceste prenikne nejaký zved z juhu alebo z východu. Hraničiari tu i tam zavítajú do spoločnosti, avšak obvykle len na chvíľu, to však len vtedy, ak majú podozrenie na špeha, alebo na nejakú inú háveď, ktorá unikla im pohľadom. Spoločnosť v Hôrke je uzatvorená, hoc sú na mieste kde sa odjakživa nachádzala hlavná križovatka ciest z východu, západu, severu či juhu, preto nie je čudné ak sa v miestnom hostinci objavia putujúci trpaslíci a ľudia z divočiny.
Ithilien-Mordorské pohraničie
Ithilien, delený vysočinou Emyn Arnen na severnú a južnú časť, bol východným územím Gondoru, nachádzajúcim sa za riekou Anduinou. Južný Ithilien bol ohraničený riekou Poros a severne sa dotýkal bažín pri ústí Enty a Mŕtvych močiarov pri Dagorlade. Ithilien je v týchto dobách opusteným, jeho krajom prechádzajú hraničiari, ktorý ostražito strážia hranice s Mordorom. Tento kraj je len na skok od Čiernej zeme a Pohorí tieňov, za ktorými sídli temná zem. Ostražitosť hraničiarov Ithilienských sa v túto dobu zdvojnásobuje a ich táboriská bývajú častým cieľom škretích zvedov z Mordoru. Tu i tam nejaký odvážnejší hraničiar sa pokúsi prejsť Morgulským údolím, ktoré strážia škreti a je veľmi nebezpečné, životu nebezpečné šliapať po smrtonosnom Morgulskom údolí.
--- ČASOPRIESTOR Veľmi dôležitý odsek. Hra sa odohráva vo virtuálnom svete, preto má svoj vlastný urýchlený časopriestor. Normálne sa tu striedajú štyri ročné obdobia (jar, leto, jeseň a zima) avšak v oveľa rýchlejšom čase. Jedno ročné obdobie trvá 2 reálne mesiace Herný rok trvá 6 reálnych mesiacov (pol roka) ČAS Dni sa striedajú tak ako u nás s tým že: párne číslo je deň a nepárne noc. Čiže dni 1,3,5,7,9,11,13,15,17,19,21,23,25,27,29,31 sú NOC Dni 2,4,6,8,10,12,14,16,18,20,22,24,26,28,30 sú DEŇ
VÝCVIK Výcvik je obvykle tvrdým a náročným. Hraničiari sa zdržiavajú takmer neustále v pohybe, preto je pevnosť len málokedy obývaná, výcvik v pevnosti je zameraný skôr na štúdium histórie, máp a základom boja. Ostatné sa hraničiari musia naučiť za pochodu, samozrejme za pomoci skúsených hraničiarov sa pripravujú na svoju úlohu v teréne, kde sa predpokladá, že sa budú v budúcnosti zdržiavať. Avšak všetci hraničiari začínali v Eriadore, strážili hranice medzi Svažinami a divočinou, kde sa zdržiavali a obývali rozľahlé územia divočiny, až po Hmlisté hor, po rokoch strávených na tomto území hraničiari poznajú každý kút, každé zákutie. Avšak niektorý sa rozhodnú zvoliť si cestu hraničiara v Ithiliene, na Gondorsko-Mordorskej hranici, hádam najstráženejšej v týchto dobách. Avšak cesta k týmto hraniciam býva ťažkou a nebezpečnou, Pohorie tieňov a smrtonosné Morgulské údolie sa hemží škretmi... Všetci čo sa raz dostali na toto pohraničie, sú rýchly, obozretný a nesmierne opatrný, sotva ich ľudské oko zahliadne. Každá hraničiarska zručnosť, ktorú nadobudli sa im zíde. Či už ide o maskovanie, stopovanie alebo boj, či práca s ohňom, alebo stavanie pascí, to všetko si nájde uplatnenie.
DOPRAVA
Stredozem je veľká krajina a tak je aj pre hraničiarov náročné sa presúvať po krajine. Väčšina hraničiarov, avšak nemá inú možnosť len putovať po svojich. (Cesta z Minas-Thirid smerom Hmlisté hory trvá 2 (herné) mesiace jazdy na koni). Vzdialenosti ktoré treba zdolať sú častokrát veľké a spájajú sa aj s problémami. Tí šťastnejší môžu vlastniť koňa, o ktorého sa avšak musia poriadne starať. Pevnosť disponuje stajňami, koňa je možné aj vodiť na neďaleké horské pastviny. Avšak starostlivosť a kúpa koňa je dosť náročná. Hraničiari sa však o kone starajú s veľkou láskavosťou a o svoje zvieratá veľmi dbajú. A veria si, kôň aj jazdec a hraničiari ku svojim koňom chovajú lásku. Starajú sa o nich, najlepšie ako vedia a nenašiel by sa jazdec, ktorý by sa o svojho koňa nepostaral skôr, ako sám zaľahne do postele.